Vzťahy s inými, prežívanie týchto vzťahov, orientácia v premenlivých a komplexných vzťahových sieťach, ktoré sa odohrávajú na viacerých úrovniach – emocionálnej, senzorickej, neverbálnej, verbálnej, významovej, profesnej, priateľskej – to je skutočne výzva na spracovanie. Navyše prebieha často pod tlakom času a okolností – s nutnosťou reagovať práve tu a teraz.
Napriek týmto výzvam, nie je pravda, že by ľudia na autistickom spektre vzťahy nevyhľadávali, či nepotrebovali. Možno sa občas nechajú odradiť, možno ich spôsob udržiavania vzťahov je v niečom iný, ale vzťahy potrebujú a aktívne tvoria.
Rovnako ako pri neurotypických ľuďoch platí, že potreba počtu a intenzity vzťahov sa rôzni, autististickí ľudia sú introverti, aj extroverti. Ako koncept neurodiverzity ukazuje, autistickí ľudia majú iné myslenie a nervovú sústavu a to môže vo svete, ktorí tomu nie je plne prispôsobený, viesť k zahlteniu, zneisteniu, únave a k hľadaniu alternatívnych vzťahov k veciam, zvieratám, či témam.
Vzťahy autistických ľudí nie sú horšie, ani lepšie, hoci môžu byť iné. Môžu byť reflexívnejšie, vedomejšie, môžu byť hlbšie, či veľmi vyberavé, môžu byť nečakané, neštandardné, úprimné a intenzívne. Každý vzťah je iný a každý je dvojsmerný, znamená spojenie, súčinnosť, obojstrannú vôľu a chuť porozumieť si. Bez ohľadu na to, či je človek autistický, alebo neurotypický.
“Pre mňa osobne sú vzťahy príjemné. Je pravda že nie som extra socializačný typ. Takže zabúdam udržiavať staré vzťahy a nemám veľmi potrebu vytvárať nové. Povedal by som že nepotrebujem priateľský vzťah stále udržiavať, aby som v ňom pocitovo ostal, a to aj po rokoch. Ale na vzťahoch, ktoré mám mi záleží, obohacujú ma, robia môj život krajším a zmysluplnejšim.” Daniel
“Pre mňa sú vzťahy zložitá 3D štruktúra, sieť, ku ktorej nemám mapu. A keď si už myslím, že sa v nej vcelku orientujem, zrazu sa môže všetko zvrtnúť a prevrátiť hore nohami. Nič nie je garantované, nič nie je navždy. Dosť to komplikuje aj moja otvorenosť, ľudia na rozdiel odo mňa zvyčajne neukazujú hneď všetky svoje „karty“. Tá menej chápavá časť môjho sveta ma považuje za odľuda a podivína.” Ivana
“Vzťahy nášho Simiho sú bez obalu…. Sú čisté, úprimne a čitateľné.” Bohuslava
“Pre mňa sú vzťahy dôležité, ale vedia byť aj mätúce. Napríklad neformálne skupiny, kde je množstvo meniacich sa vzťahov a stimulov. Ale aj tie, ktoré sú postavené hierarchicky, s tými veľmi bojujem, potrebujem mať kontrolu v mojich rukách. Snažím sa zbaviť zlozvyku, že sa musím donekonečna podrobne vysvetľovať a obhajovať, snažím sa zbaviť aj hyper-bdelosti v komunikácii a vzťahoch, ale mám to poriadne hlboko zažrané. Náš syn má šťastie, že nechodí do školy, kde pre kamarátenie a vzťahy často nie je priaznivé prostredie. Tým pádom má dlhodobé priateľstvá, aj s deťmi, aj s dospelými, ktorí ho majú radi.” Kristína
“Budovať vzťah a udržiavať ho je hlboká túžba každého človeka. Deti s autizmom pre mňa v tomto nie sú žiadna výnimka. Vždy keď vstupujem do vzťahu s dieťaťom s autizmom, vždy keď začínam budovať dôveru a keď mu dávam čosi zo seba, cítim, viem, že robí presne to isté. Stojí o náš vzťah rovnako ako ja. A len vďaka vzťahu môže byť škola bezpečné miesto pre dieťa s autizmom.” Aneta
“Ťažko som ako dieťa chápala, že nie každý človek s kým sa napríklad mama rozpráva a pozdraví, je vždy kamarát, priateľ, ktorému môžeš dôverovať. Ja som dôverovala všetkým a brala som ich ako rodinu. Nikto mi nevysvetlil, že vzťahy sú zložité a delíme ich na vzťahy priateľské, partnerské, rodinné a iné. Vo vzťahu s kamarátmi som nechápala prečo sa niekedy urazia keď som si myslela, že som nič zlé nepovedala. Naučila som sa to časom na vlastných chybách. Keby som vedela dopredu, tak si ušetrím čas a sklamanie. Preto sa snažím vo vzťahu k synovi nájsť si čas na jeho odpovede a ak niektoré veci neviem presne pomenovať vypýtam si čas na odpoveď, aby som našla správne slová a príklady.” Vlasta
„Život ma naučil opatrnosti a nezdôverovať sa druhým. Čo súvisí aj s tým, že ma ľudia radi využívajú, majú tendenciu so mnou manipulovať. Pretože bývam fakt až moc dobrá. Robím si vo vzťahoch hierarchiu. Nie, nie som človek ktorý má problém napr. s blízkym vzťahom, partnerským vzťahom. To podľa mňa pri Aspergerovom syndróme nemusí byť problém. Ak mi človek sadne, tak všetko ide nejako samo. Aj veci ktoré bežne vadia napr. objatie a podobne sa zrazu strácajú. Pre mňa takéto vzťahy majú veľkú hĺbku a aj silu. Človek sa záhadné mení a prijíma, to čo mu druhý dáva.” Vlaďa
“Ak mám s určitým človekom viac rovnakých vecí ako je zmysel pre humor, záľuby, či sme boli v rovnakej dovolenkovej krajine a podobne, viem sa s tým človekom spriateliť. Keď som prišla v prvom ročníku do školy, chcela som sa kamarátiť so všetkými, lebo mi ľudia prišli sympatickí, mali sme rovnaký zmysel pre humor a mnoho z nich aj záľuby (čiže veľa kreslili). Ak som mala cieľ sa so všetkými kamarátiť, niekedy mi to nevyšlo.” Djeay
„Myslím, že málokto toľko pracuje na sebe vo vzťahoch ako Aspergeri a Aspergerky. Mám pocit, že neurotypickí ľudia berú taký “plusmínus priemer” vždy sa nejako trafia do interpretácie, ktorá im nejako vyhovuje, a príliš sa tým nazaťažujú ak to nefugnuje. Asperger/ka sa s tým ale nemôže uspokojiť. Chce to mať jasné, chce vedieť ktorý signál čo znamená a prečo na rovnakú reakciu príde vždy iná odpoveď. Zároveň vnímam ten obrovský hlad po autentickom vzťahu, kde môžem byť sama sebou a sám sebou… že to mnohí alebo niektorí vzdali už niekde v detstve, pretože nenašli nikde “otvorené dvierka”, možno ani u svojich najbližších. Zároveň si veľmi vážim, keď natrafím na človeka, kde necítim žiadny blok a žiadne “bočné úmysly”, kde nemusím čakať podraz alebo využívanie a správanie sa ku mne podľa toho či ma práve ten človek potrebuje alebo už usúdil že som mu zbytočná. A našla som takých najmä medzi Aspergermi a Aspergerkami. Roky sa učím s tým pracovať a musím povedať že mi to trvalo takmer do päťdesiatky vedieť sa primerane “obrniť” a vysporiadať sa aj s tým, že každý to nemá rovnako ako ja. Že srdce na dlani nemusí byť najlepší spôsob ako vstupovať do vzťahov s inými ľuďmi.“ Viera
Slovenčina 
English (UK)