Autistická hra je zdravá hra. Je najvyšší čas prestať ju démonizovať.
Naše deti majú často jedinečný spôsob hry, odlišný od hry bežných detí. Zaujímajú sa o vzory, vzorce, poradie, pravidlá, napríklad s veľkou obľubou radia predmety. Autistická hra však nie je porušená, ani nezdravá. Je to funkčná a zmysluplná hra. Stačí jej porozumieť. Radenie predmetov a postavičiek nie je nič hrozivé. Rozhodne od takejto hry deti netreba odrádzať. Táto hra deťom dobre slúži. Terapie, ktoré majú za cieľ autistickú hru „preškoliť“, sú násilným pretváraním dieťaťa na niekoho, kým nie je. To má vážne následky.
Hra na radenie predmetov má veľa funkcií. Takto ich vidí dospelá autistka z nášho tímu:
„Pri radení podobných a predsa nie rovnakých predmetov vytváram vzory, ktoré vo mne vyvolávajú relax a upokojenie. Na začiatku hry som napätá a cítim pretlak emócií a vnemov, na konci som čistá, dýcham hladko, som spokojná. Pohltenie hrou ma neskutočne baví, aj zabáva. Niektoré zmeny, vyrušenia z poradia sú mi smiešne, podobne ako dokážu byť smiešne nezmyslené rovnice v matematike. Radenie predmetov v sebe skrýva veľa detailov, rozdielov a podobností, niekedy stačí pridať lúč svetla a tiene všetko zmenia, vytvoria nové vzory, nový systém. Je v tom toľko krásy! Som rada, keď sa niekto pridá a vidí tú krásu so mnou. Určite mi nie je príjemné, keď niekto pre mňa zjavne krásny systém naruší, bez rešpektu a pochopenia. Vtedy mám obavy, ako to myslí a prečo to robí?! Ak je to len nedorozumenie, rada ukážem, vysvetlím, čo vidím a prečo tieto zmeny nie sú vhodné. A rada sa pozriem aj na hru niekoho iného, veľmi rada pozorujem.“
Rozvoj našich autistických detí si žiada viac ľudskosti, než vedy. Keď sa zameriame na spojenie, nie inštrukcie, keď hru začneme vnímať cez vzťah a nie hodnotenie (vhodnosť a nevhodnosť), otvorí sa priestor pre rast. A posledná vec – naše deti sú rodení lídri, v herných aktivitách radi vedú. Nie je na tom nič zlé. A áno, vekom sú prístupnejšie na kompromis, netreba sa báť. Nechajme naše autistické deti rásť.