Vzťahy, či už partnerské alebo kamarátske, sú častokrát náročné a každý potrebuje na ich udržiavaní pracovať. Keď je človek ešte k tomu trochu iný, je táto časť života o to komplikovanejšia. Vzhľadom na to, že som bola diagnostikovaná až po 30ke, moje kamarátske aj partnerské vzťahy utrpeli nediagnostikovaným ADHD vo veľkej miere. Keď totiž človek prežíva negatívne pocity a emócie, alebo reaguje nezvyčajne a nevie odkiaľ tieto veci vychádzajú, dokáže to podlomiť aj najpevnejšie vzťahy.
ADHD dokáže vzťahy ovplyvniť v mnoho ohľadoch. Ako jednu z tých najväčších výziev, ktorá zasahuje do vzťahov, vnímam moje ťažkosti s regulovaním emócií, čo sa prejavuje aj ako netrpezlivosť, výbuchy hnevu a ľahká rozrušiteľnosť podnetmi, ktoré sú emočné, tiež sa rýchlo cítim frustrovaná.
Emócie prežívame každý rôzne, niekto ich dáva najavo navonok, niekto ich skrýva. Lenže človek s ADHD nemusí mať v sebe niečo ako “brzdu” emócií. Ak vás niekto nahnevá, alebo vznikne nejaký konflikt zrazu úroveň prežívaných emócií stúpne z 0 na 100. Ak sa nahnevám, nedokážem to v sebe dusiť, alebo si napríklad premyslieť odpoveď v kľude a reagovať s ohľadom na toho druhého. Nie je to preto, že by na tom druhom nezáležalo, proste náš mozog potrebuje tie nahromadené emócie pustiť von okamžite.
Toto dokáže v partnerskom vzťahu (ale aj kamarátskom, a dokonca pracovnom) narobiť problémy. V dobe, keď som ešte o ADHD ani nechyrovala, som si tieto výbuchy hnevu a emócií nevedela vysvetliť. Často sa to podpísalo aj na mojom sebavedomí a sebaobraze, pretože ak bolo všetko v poriadku, zvykla som si vravieť, že nabudúce nevybuchnem, určite sa ovládnem. No nastala ďalšia konfliktná situácia a ja som znova emócie neudržala na uzde. Toto poznačilo nielen moje vzťahy s inými, ale postupne smerovalo do cyklu depresie a sebaspochybňovania.
Ďalším rozmerom ADHD, ktorý dokáže zasiahnuť do partnerských vzťahov je zábudlivosť, nedostatok motivácie a podobne. Tieto prejavy sťažujú človeku s ADHD život, a aj keď sa častokrát snažím, používam niekoľko diárov, zapisníkov, pripomienkovačov, ten dôležitý termín mi proste z hlavy niekedy vyfučí. V partnerskom vzťahu je dôležité pochopenie, že to nie je úmysel, či nedostatok záujmu, lenivosť a nezodpovednosť. Nie je to tak, že nám na tom druhom nezáleží (lebo napríklad zabudneme na výročie).
Nie je nič dôležitejšie pre nás ADHD ľudí, ako pochopenie zo strany partnera. Ak však zažívame osočovanie, znevažovanie a vyhadzovanie nedostatkov na oči, dokáže sa to podpísať na našom duševnom zdraví. Preto je podstatná komunikácia medzi partnermi, aby si vysvetlili, že aj keď sa človek snaží, nie vždy dokáže tieto veci úplne ovplyvniť.
Mnoho mojich kamarátstiev sa skončilo, pretože bolo pre mňa veľmi namáhavé udržiavať ich v chode tak, ako by sa očakávalo. Najmä nástupom dospelosti, keď mám plnú hlavu práce, rôznych povinností, ktoré ADHD ešte viac komplikuje, sa stane, že nedokážem byť k dispozícií tak, ako by som chcela. Toľkokrát som proste “zabudla” odpovedať, až napokon tieto vzťahy vyšumeli do stratena. Nie je to preto, že by mi na týchto vzťahoch nezáležalo, iba je to pre mňa veľmi ťažké udržať v hlave niečo, čo nemám “na očiach” denno-denne.
Práve pre vyššie spomenuté veci, je dôležité hovoriť o ADHD. Pomôže to nielen samotným ľuďom s ADHD, ale aj tým, ktorí ich v živote stretnú. Stále je veľké množstvo ľudí, ktorí žijú bez diagnózy a sami sa trápia, nevedia čo sa s nimi deje, ich partneri, či kamaráti si nevedia dať rady s ich správaním. Keď vieme v čom je človek s ADHD odlišný, vieme obe strany vzťahu pracovať na tom, aby tento vzťah bol funkčný a dlhodobý. Dôležité je hlavne toto – byť tu pre toho človeka, aj keď nie je dokonalý. Pomáhať mu, no nie na úkor seba. Treba si nájsť spôsob, systém fungujúci pre každý konkrétny pár, každý vzťah.
Som Zuzana, mám ADHD a som súčasťou tímu bez návodu.
Nájdete ma aj na Instagram, kde zdieľam komix zo života s ADHD v dospelosti.
English (UK) 
Slovenčina