Aké to je žiť bez návodu?

Zastavili sme sa tu, aby sme si priznali, že žijeme ozaj dobu bez návodu, čo poviete? Všetko je inak, výzvy chodia jedna za druhou, na žiadnu z nich nie sme tak úplne pripravení a všetky sa miešajú dokopy. A možno v skutočnosti pripravení sme, veď najlepšou prípravou na čokoľvek je kontakt s našou vlastnou ľudskosťou a tvorivosťou. S nimi sa vždy dá ísť ďalej, tie nás vždy podržia. Niektoré z aktivít #beznávodu sme odložili, pretože sú priority inde.

Aké je to žiť bez návodu? Možno sa na prvý pohľad zdá, že takýto život musí byť plný bezmocnosti, nejasnosti, zmätku, či neistoty. Ani tieto pocity sa nám nevyhýbajú. Zvlášť v tak náročnej dobe, ktorú žijeme. No život bez návodu je najmä o tvorivosti, hľadaní nových nečakaných spôsobov a ciest, pretože tie ustálené, zabehané, nám nesedia. Nevyhneme sa tomu, musíme pre seba a naše deti hľadať a vytvárať nové cesty, v škole, v práci, v bežnom živote. A musíme byť flexibilní, nevzdávať sa, napriek tomu, že sa o nás vraví, že sme rigidní – akonáhle nás spoznáte bližšie, uvidíte ako veľmi sa snažíme a prispôsobujeme, ako tvoríme, len aby sme prežili. Niekedy sa zdá, akoby sme sa narodili do inej kultúry a našou úlohou nie je do nej zapadnúť, ale testovať a meniť túto kultúru tak, aby sme v nej dokázali šťastne žiť. Nakoniec tak otvárame nové cesty aj ostatným.

Ešte viac je život bez návodu o obyčajnej ľudskosti. Bez návodu sa žije hlavne ľudsky. Sme ľudia ako vy. A ľudia predsa nie sú mechanické stroje, ani my nie sme výnimka. Neexistuje na nás návod. Jedno pravidlo však určite platí: ak poznáte seba ako človeka, spoznáte aj nás a budeme si rozumieť. Aby sme si sadli, nie je až tak potrebné študovať a poznať nejaké objektívne „pravdy“. Študovanosť nie je kritériom spolupráce, ani šťastného spoločného života. Sú ľudia študovaní, ktorí „to v sebe majú“ a sú takí, ktorí „to v sebe nemajú“ a nezískajú to ďalším štúdiom, ani výskumom. Všetci sme ľudia a všetci sme hodní rešpektu a dôstojnosti. Občas nás zabolí, keď počúvame o tom, že sme ľuďmi len tak trochu, tak polovične, akoby nás bolo treba dorobiť, natrénovať, vymodelovať v nás celého človeka. Táto predstava je urážajúca a zraňujúca, navyše je nepravdivá. Sme plnohodnotní ľudia, čo neznamená, že nepotrebujeme sem tam pomôcť. Nepotrebujete to občas aj vy?

Tak to vyzerá, že #beznávodu dnes nežijeme iba my na spektre, ale tak trochu všetci. Podporme v novom hľadaní tých, ktorí to potrebujú najviac, aj malá pomoc sa počíta, a držme pri sebe ako ľudia.