Diagnostika autizmu u dospelých: Fascinujúci svet jedinečných myslí

Ako klinická psychologička a terapeutka sa Barbora Hreusová už roky venuje sprevádzaniu detí a dospelých s autizmom na ich životnej ceste. V rámci prednášky na 1. slovenskej autistickej konferencii v roku 2023 sa podelila o niekoľko kľúčových postrehov a skúseností z jej praxe v ADEPTe Žilina, najmä v oblasti diagnostiky autizmu u dospelých.

Autizmus: Iný spôsob bytia

V prvom rade by som rada zdôraznila, že autizmus nepovažujem za klasickú psychiatrickú diagnózu, ale skôr za odlišný kognitívny a percepčný štýl. Ľudia s autizmom nie sú primárne „chorí“ či „narušení“, len majú iný spôsob spracovania informácií a interakcií so svetom. Namiesto patologizácie týchto odlišností by sme sa mali snažiť hlbšie porozumieť ich vnútorným prežívaniam a potrebám. Samozrejme, mnohí z nich čelia pridruženým psychickým ťažkostiam, ktoré si vyžadujú citlivú odbornú podporu. No ak prijmeme ich autistické črty ako integrálnu súčasť ich osobnosti, môžeme im účinnejšie pomôcť využívať ich potenciál a žiť spokojný život.

Umenie diagnostiky v dospelosti

Hoci máme k dispozícii viaceré užitočné diagnostické nástroje a kritériá, pri posudzovaní autizmu u dospelých je podľa mňa kľúčová najmä empatia, flexibilita a praktické klinické skúsenosti. Nestačí len mechanicky vyhodnocovať dotazníky či aplikovať teoretické modely. Musíme vnímať konkrétneho človeka v celej jeho komplexnosti a snažiť sa porozumieť jeho jedinečnému príbehu. Mnohí dospelí s autizmom majú za sebou dlhú anabázu nesprávnych diagnóz, neúčinnej liečby a nepochopenia. Naším poslaním je citlivo vypočuť ich skúsenosti, rozpoznať ich špecifické prejavy a ponúknuť im validáciu a podporu šitú na mieru.

Výzvy a príležitosti sociálnej interakcie

Jednou z ústredných čŕt autizmu sú odlišnosti v sociálnej komunikácii a interakcii. No neznamená to, že by títo ľudia netúžili po spojení a prijatí. Skôr majú problém intuitívne rozumieť nejednoznačným spoločenským signálom, vtipom, iróniám či skrytým významom. Ich priamočiary a vecný komunikačný štýl môže niekedy pôsobiť príkro či nevhodne, hoci to vôbec nie je ich zámerom. Potrebujú viac času, priestoru a jasných pravidiel v sociálnych situáciách. No vďaka ich nekonformnosti a originálnemu pohľadu na svet nám môžu poskytnúť veľmi cenné a obohacujúce podnety, ak im s otvorenou mysľou načúvame.

Precitlivenosť zmyslov a preťaženie

Veľmi častým, no menej známym príznakom autizmu je tzv. senzorická hypersenzitivita. Mnohí ľudia s autizmom mimoriadne intenzívne vnímajú rôzne zvuky, svetlá, dotyky, chute či pachy. To, čo je pre neurotypickú väčšinu bežný jemný podnet, pre nich môže byť záťažou až utrpením. Postupne si zvyčajne vytvárajú vlastné stratégie, ako tieto dojmy filtrovať a regulovať, no stojí ich to značné úsilie a energiu. Keď sú ich kompenzačné mechanizmy preťažené, môže dôjsť k tzv. meltdownu – emocionálnemu a senzorickému zahlteniu, ktoré sa prejaví krízou či „problémovým“ správaním. V takýchto chvíľach potrebujú naše pochopenie, podporu a rešpekt pre ich sebaregulačné potreby.

Zmysel rituálov a fascinácií

Niektorí ľudia s autizmom majú veľmi radi rutiny, poriadok a predvídateľnosť. Pravidelné rituály a činnosti im poskytujú pocit bezpečia, kontroly a zmyslu v často chaoticky a neprehľadne pôsobiacom svete. Systematickosť a opakovanie určitých aktivít im prináša upokojenie a radosť. Mnohí z nich tiež dokážu rozvinúť hlboké a dlhodobé fascinujúce záujmy o určité témy či oblasti. V nich dosahujú priam encyklopedické znalosti a majstrovské zručnosti. Ak im vytvoríme podporné podmienky a priestor naplno rozvinúť tieto špecifické záujmy, môžu dosahovať jedinečné výkony a objavy v rôznych oblastiach vedy, techniky či umenia.

Podpora a inklúzia namiesto liečby

Som presvedčená, že ako spoločnosť by sme mali smerovať k väčšej inkluzivite a rešpektu voči rôznorodosti ľudských prejavov a prežívaní. Namiesto nálepkovania ľudí s autizmom ako „postihnutých“ či „narušených“ by sme mali oceňovať ich silné stránky, záujmy a jedinečné perspektívy. Odborná podpora by sa mala zameriavať na sprevádzanie a posilňovanie ich autentického potenciálu, nie na snahu za každú cenu ich „normalizovať“ a prispôsobovať väčšinovým očakávaniam. Naším spoločným cieľom by malo byť vytváranie takých podmienok a príležitostí, aby ľudia s autizmom mohli čo najsamostatnejšie a najzmysluplnejšie žiť, tvoriť a prispievať spoločnosti spôsobom, ktorý im dáva zmysel a napĺňa ich.

Súhrn hlavných myšlienok:

1. Autizmus nie je choroba, ale odlišný spôsob vnímania a spracovania informácií.
2. Diagnostika autizmu u dospelých si vyžaduje empatiu, flexibilitu a praktické skúsenosti.
3. Ľudia s autizmom čelia výzvam v sociálnej interakcii a komunikácii, ale majú aj jedinečné silné stránky.
4. Senzorická precitlivenosť a preťaženie sú častými prejavmi autizmu, ktoré si žiadajú pochopenie a podporu.
5. Rituály, rutiny a hlboké záujmy poskytujú ľuďom s autizmom pocit bezpečia, radosti a príležitosť na sebarealizáciu.
6. Spoločnosť potrebuje smerovať k väčšej inkluzivite, rešpektu a podpore pre ľudí s autizmom, nie k ich „liečbe“ či „normalizácii“.

Akčné kroky:

1. Vzdelávajte seba aj svoje okolie o autizme ako o prirodzenej neuropsychologickej odlišnosti, nie poruche.
2. Pristupujte k ľuďom s autizmom s empatiou, trpezlivosťou a snahou porozumieť ich jedinečnému vnútornému svetu.
3. Rešpektujte senzorické potreby ľudí s autizmom a snažte sa vytvárať pre nich príjemné a upokojujúce prostredie.
4. Podporujte záujmy a silné stránky ľudí s autizmom a vytvárajte im príležitosti na sebarealizáciu a zmysluplný prínos.
5. Zasadzujte sa za inkluzívne a neurodiverzitu rešpektujúce postoje a opatrenia vo svojej komunite, škole či pracovisku.
6. Šírte povedomie o autizme ako o prirodzenej súčasti ľudskej rôznorodosti a podporujte destigmatizačné a inkluzívne iniciatívy.